Borotovský

Dnešok nám umožňuje údajne sa slobodne prejaviť a vyjadriť svoj názor aj cez printové média. Ale to vôbec nie je jednoduché, lebo buď píšete to, čo danému printovému médiu vyhovuje, teda aby sme boli presní, to,  čo vyhovuje jeho vlastníkom, prípadne, aby ste mali kamaráta šéfredaktora, prípadne redaktora. Váš vlastný názor, ak nevyhovuje uvedenému médiu, nemá šancu na zverejnenie.  Tu platí staré porekadlo :  koho chleba ješ, toho pieseň spievaj –  a novinári, bohužiaľ, sa tomu musia, a niektorí aj keď nemusia,  radi  prispôsobia. To je bohužiaľ nová novinárska etika. Zabudol som na maličkosť, pokiaľ ste celebrita (aj keď možno duchovne prázdna ako bútľavá vŕba) , alebo ste poslanec, minister, starosta tak máte obrovskú šancu na zverejnenie názorov (musíte si ale nájsť printové médium, ktoré je naklonené Vašej politickej príslušnosti a to najmä ak ste komunálny politik). A tak vzniká novodobá cenzúra na základe vlastníctva printového média (keď som majiteľ, tak  si určím komu a čo zverejním).  Našťastie máme možnosť, ktorú nám dávajú prevádzkovatelia blogov, aby sme mohli zaštekať a karavána pôjde ďalej . Prečo taká skepsa? Lebo blog si prečítajú tak možno stovky, v lepšom prípade možno aj  čo nad tisíc čitateľov, ale noviny majú omnoho väčší záber. Ale aspoň  nám to dáva pocit demokracie.