Pouvažujme, ako to všetko súvisí. Ak by sme skrátili pracovný čas, pri zachovaní súčasných miezd, tak by pribudli pracovné miesta, ale podnikatelia a podnikavci začnú kričať, že na to nie je priestor. Jednoduchá odpoveď, menej zisku pre nich (menej domov, menej jácht, menej áut, menej luxusu a atď.), viac najedených a kúpyschopných ľudí – oživenie ekonomiky (zvýši sa spotreba obyvateľstva a v konečnom dôsledku sa zvýšia aj zisky podnikateľov a podnikavcov, lebo sa zvýši obrat). Nezamestnanosť mladých je aj dôsledkom toho, že sa predlžuje odchod do starobného dôchodku a tým starší ľudia ostávajú dlhšiu dobu v pracovnom procese. Ak sa zamyslíme, tak mladých odnaučíme pracovať a starších, ktorí už odviedli pre spoločnosť svoje, nútime pracovať . Je to jasne kontraproduktívne. Pri súčasnom vedecko-technickom pokroku v technológiách, nebude ľudská práca až tak potrebná a čo potom? Problém nezamestnanosti bude neustály a permanentný. Vyrieši to nebodaj vyvolávanie vojnových konfliktov, prípadne občianskych vojen a revolúcií? Náhodou sa to nedej už v súčasnosti?