V jednom týždenníku som si prečítal, že v Bratislave úspešne otvorili už druhú sociálnu výdajňu potravín a dokonca tam, možno, budú ponúkať aj textil pre sociálne slabších občanov.
To, všetko, je pekné, ale iba pokiaľ sa nad tým nezamyslíte.
Po prvé mám pocit, že už nastal čas, aby sme otvorili aj Socálne výdajne liekov. Prečo? Lebo našim dôchodcom a sociálne slabším neostáva na lieky, ktoré potrebujú.
Po druhé by sme mali začať uvažovať aj nad vytvorením sociálnych chudobincov, resp. Invalidovní, lebo popllatky, ktoré stúpli v zariadeniach sociálnych služieb-domovoch dôchodcov-sú pre značnú časť dôchodcov už neúnosné.
A teraz sa vráťme k zamysleniu, kam to všetko smeruje a nevyhnutne skončí. Smeruje to k likvidácii sociálneho štátu ako takého.
Nakoľko štát nemá finančné prostriedky na udržanie:
zdravotného zabezpečenia obyvateľov
sociálneho zabezpečenia obyvateľov
na vzdelávanie
dôchodkové zabezpečenie obyvateľov
atď.
Jednoducho povedané, smerujeme v čase asi tak pred rok 1918!
Komu to dávať za vinu?
To, si musí zodpovedať každý sá. Kam to posunuli ľudia od roku 1989. Iba pripomeniem rozpad poľnohospodárskych družstiev-dôsledok je vysoká nezamestnanosť na vidieku a potravinová bezpečnosť štátu zo 100 % klesla tak na 30 %.
Malá a veľká privatizácia podnikov a skutočná katastrofa predaj strategických podnikov (voda, plyn a elektrika). Dôsledok-štát prišiel o finančné zdroje z prirodzených monopolov, ktoré teraz chýbajú v sociálnej oblasti, zdravotnej starostlivosti a v školstve.
Tak sa pripravme na časy, aké tu ešte neboli.