Naša spoločná mena sa nachádza v nezávidenia hodnej
polohe. Je to hojdačka, ktorú rozhojdali americké ratingové spoločnosti. Keď sa
nad tým zamyslíme, išlo o to, aby euro nebolo brané ako protiváha doláru.
A tak nastal, atak znižovania ratingu štátov PIGS. Účelom bolo dostať
dolár z finančnej krízy a to sa podarilo. Kríza sa preniesla do
eurozóny, ale v globálne prepojenej ekonomike neodhadli jednu vec, a to,
že ak by euro padlo, tak to postihne aj USA a ich spoločnosti a dovolím
si tvrdiť , že to rozhojdá aj iné štáty napr. Japonsko a Čínu, ktorá má
nemalé finančné rezervy v eurách. Ide o to? Predpokladám, že asi áno,
lebo dolár prezentujú niektorí ekonomickí analytici ako bezpečný prístav pre
investorov, ako je uvedené v článku „Veriť sa dá iba doláru“ na Fin Webe.
Jedinou cestou je brániť našu spoločnú menu. Je jasné, že to bude stáť veľa
úsilia a financií a výsledok je neistý. Ale jedno staré porekadlo
hovorí, že kto sa na vojnu dal, tak musí bojovať.
Predpokladám, že ďalšie smerovanie vývoja kurzu dolár kontra
euro, je dostať euro na hodnotu 1 k 1 a ak by nastala situácia , že
by Grécko a prípadne aj ďalšie štáty boli nútené opustiť Eurozónu, tak je
možné že by sa euro prepadlo aj pod hodnotu 1 k 1, čo by v konečnom
dôsledku zlacnilo vývoz z EÚ a tým naštartovalo výrobu
a následne aj zamestnanosť, čo je pozitívum, ale na druhej strane je
znehodnotenie úspor a rast cien dovážaných tovarov a služieb t. j.
rozbeh inflácie.
Výhľad je celkovo neistý , tak ako je rozhojdané euro, tak
aj celá eurozóna a EÚ. Riešenie je na najsilnejších členoch Eurozóny –
Nemecka a Francúzska a v rámci ÉU je dôležitý aj postoj
Britského kráľovstva. Podstatná je ich dohoda na riešení finančnej
a ekonomickej krízy a smerovaní Eurozóny a ÉU do
budúcnosti. Iba to môže upokojiť finančné trhy.