Je to síce pozitívny krok pre podporu najslabších sociálnych skupín (v Košiciach, Nitre, Prešove, Ružomberku a najnovšie v Petržalke), ale na strane druhej, kam sme sa to dopracovali od nežnej revolúcie? Na jednej strane sa snažíme životnou úrovňou dobiehať najvyspelejšie štáty eurozóny a na druhej dobiehame africké štáty, ktoré potrebujú potravinovú pomoc.
Nie je to paradox, že štát, ktorý priznáva, že má chudobných, tzv. sociálne odkázaných, a miestna samospráva a nadácie v tomto štáte sú nútené budovať sociálne výdajne potravín, aby riešili krajnú núdzu obyvateľstva, ide zachraňovať krajiny ktoré si prejedli v minulosti svoj blahobyt? Má vôbec Slovensko, ako jedna z najchudobnejších krajín eurozóny, morálne právo voči svojím občanom podporovať štáty eurozóny (euroval na záchranu štátov PIGS a Taliansko), ktoré majú 2 až 3 krát väčšie dôchodky, sociálne príspevky a o platoch radšej nehovorme?!
Myslím, že odpoveď je, asi každému, jasná.